57ABCDEFGHIJKLMNOPRSTUVWXYZ
Burning Star (2006)
Burning Star records sa asi zameriavajú na progresívny metal, pretože „tradičného“ heavy/power chodí pomerne málo. ART OF SIMPLICITY je nová progresívna banda z Grécka. „Caught in the iless storm“ je debutovým albumom po údajne úspešnom deme „Asymmetric“. Progresívna muzika v podaní ART OF SIMPLICIY je dosť originálna a nie moc tradičná. Ide sa na rozhraní metalu a rocku. Cítim tam feeling DREAM THEATER, ale aj art rockových kapiel a taktiež aj normálneho progresíneho heavy metalu. Samozrejme, že kapela používa aj klávesy a nejde o progres čisto tvrdého metalového strihu. Celkovo je to dosť originálna muzika a dobre zahratá. Problémy mi robia zvuky, ktoré patria do žánru okolo popu, či nebodaj čisto synťákových žánrov. Občas akoby kapela chcel hrať diskočinu... Je to veľmi rušivé. Nie je to časté, ale keď už – tak poriadne. Chceli asi byť súčasní, ale takto to nepôjde, rockera to naštve, pozor teda nabudúce. Ďalším nedostatkom pestrého a inak dosť dobrého CD je to, že kapela sa občas nechá uniesť exhibicionizmom. Proste sa gitarista alebo klávesák začnú perdvádzať a idú až za hranicu únosnosti. Nie je sólo ako sólo, ani v progrese. Čiže sa skladba trochu utopí, alebo zbytočne natiahne. Na koncerte je to OK, na albume to nie je až tak potrebné (ak by išlo o nejakú sólovku gitaristov, klávesáka je to iné samo). Inak to je zaujímavý progresívny rock/metal, fandovia tohto žánru môžu toto CD „ochutňať“. Nejde o otrepané postupy a bežný progový album. Celkom dobré na začiatok, aj keď polometal (zvuk je tiež dosť mäkky, čo nemuselo byť).
Maťo Kimlička
hodnotenie: 7/10
www.theartofsimplicity.com
ART OF SIMPLICITY - Caught in the iless storm
Burning Star records sa asi zameriavajú na progresívny metal, pretože „tradičného“ heavy/power chodí pomerne málo. ART OF SIMPLICITY je nová progresívna banda z Grécka. „Caught in the iless storm“ je debutovým albumom po údajne úspešnom deme „Asymmetric“. Progresívna muzika v podaní ART OF SIMPLICIY je dosť originálna a nie moc tradičná. Ide sa na rozhraní metalu a rocku. Cítim tam feeling DREAM THEATER, ale aj art rockových kapiel a taktiež aj normálneho progresíneho heavy metalu. Samozrejme, že kapela používa aj klávesy a nejde o progres čisto tvrdého metalového strihu. Celkovo je to dosť originálna muzika a dobre zahratá. Problémy mi robia zvuky, ktoré patria do žánru okolo popu, či nebodaj čisto synťákových žánrov. Občas akoby kapela chcel hrať diskočinu... Je to veľmi rušivé. Nie je to časté, ale keď už – tak poriadne. Chceli asi byť súčasní, ale takto to nepôjde, rockera to naštve, pozor teda nabudúce. Ďalším nedostatkom pestrého a inak dosť dobrého CD je to, že kapela sa občas nechá uniesť exhibicionizmom. Proste sa gitarista alebo klávesák začnú perdvádzať a idú až za hranicu únosnosti. Nie je sólo ako sólo, ani v progrese. Čiže sa skladba trochu utopí, alebo zbytočne natiahne. Na koncerte je to OK, na albume to nie je až tak potrebné (ak by išlo o nejakú sólovku gitaristov, klávesáka je to iné samo). Inak to je zaujímavý progresívny rock/metal, fandovia tohto žánru môžu toto CD „ochutňať“. Nejde o otrepané postupy a bežný progový album. Celkom dobré na začiatok, aj keď polometal (zvuk je tiež dosť mäkky, čo nemuselo byť).
Maťo Kimlička
hodnotenie: 7/10
www.theartofsimplicity.com